Martin: V UNM operovali pomocou robotického ramena už 35 pacientov Martin 27. septembra (TASR) - Na Rádiologickej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine (UNM) operovali pomocou ...

Martin 27. septembra (TASR) - Na Rádiologickej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine (UNM) operovali pomocou robotického ramena s umelou inteligenciou už 35 pacientov. Podľa Zuzany Marčekovej z oddelenia marketingovej komunikácie UNM lekári úspešne vykonali rôzne typy zákrokov.Doplnila, že robotický systém využíva UNM v rádiológii ako prvá na Slovensku. "Systém je špeciálne určený na neurovaskulárne intervencie a vnútrocievne intervencie na periférnych cievach. Moderná technológia umožňuje merania s rozlíšením menším ako jeden milimeter aj precíznu diagnostiku a informáciu o presnej dĺžke stentu, ktorý sa pacientovi zavedie na liečbu poškodených ciev. Lekár vidí počas zákroku obraz na veľkom monitore s vysokým rozlíšením - až 4k," priblížila Marčeková.Pomocou robotického ramena operovali šiestim pacientom tzv. výduť (aneuryzmu) na mozgovej cieve, ktorej prasknutie môže spôsobiť život ohrozujúce krvácanie. Okrem preventívnych prípadov vedia lekári pomocou ramena riešiť aj akútne stavy, kedy už u pacienta došlo ku krvácaniu z aneuryzmy a je potrebné jeho okamžité zastavenie, dodala Marčeková.Obrovskou výhodou robotického systému je podľa prednostu Rádiologickej kliniky UNM Kamila Zeleňáka, že lekárovi umožňuje výstuž do cievy umiestniť presne, najmä v oblasti tesného vetvenia ciev. "Zároveň, ako sa výstuž posúva dopredu po milimetroch, tak sa opatrne sťahuje mikrokatéter. Docieliť to manuálne je aj napriek viac ako dvadsaťročnej skúsenosti problematické. Takáto presnosť umiestnenia manuálne možná ani nie je. Robotický systém preto znamená obrovský posun v medicíne," skonštatoval Zeleňák.Podstatná je podľa rádiológa aj menšia radiačná záťaž pre operujúceho lekára, ktorý potenciálne môže pracovať aj z úplne inej nemocnice. Podmienkou je len extrémne rýchly internet.Robotické rameno zakúpili vďaka spolupráci UNM a Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine. Projekt schválili v rámci výzvy Operačného programu integrovaná infraštruktúra, technológia stála 700.000 eur, uzavrela Marčeková.